Posledný augustový víkend nám počasie prialo, tak sme sa aj napriek nižšej účasti rozhodli prevetrať hlavy a navštíviť Chočské vrchy. Ráno sa vstávalo ťažko - bola tma, málo hodín, klasickým nadávkam ,,čo za kravinu som to zase vymyslela" som sa nevyhla. No aspoň nebola ráno zima, dokonca bolo prekvapivé teplo a nejak som postrádala aj rannú rosu. Vo vlaku do RK bolo prázdno (aby nie, v sobotu ráno po piatej :D), tak sme si plne užili prázdne staré kupé (ako sa asi cíti batožina na hornej polici) , ešte to s červenými koženkovými sedačkami, čo tu boli snáď odjakživa a jazdila nimi zrejme aj moja babka... V Ružomberku, kým prišiel autobus, sme zas objavili automat, ktorý okrem kávy či čokolády ponúkal aj iné veci, napríklad prázdny pohár, horúcu vodu, polievočku...
 |
| ráno o 4:55 na stanici vo Vrútkach |
 |
| elektrické drôty na stanici - obdivujem niektoré takéto splete |
 |
| staničný automat v RK |
Autobusom sme sa dopravili až do Valaskej Belej, odkiaľ sme sa vydali až na Veľký Choč. Slniečko svietilo, vetrík pofukoval, lúky boli plné zakvitnutých bodliakov. Naša cesta späť viedla cez Likavský hrad, kde sme si spravili menšiu zástavku, poobdivovali architektúru, vyvalili sa na deke na slniečku a bolo nám fajn :)
Z hradu sme zbehli pomerne rýchlo, v Likavke padli za obeť dve pivá (pre chlapov) a dva zmrzlinové poháre (pre ženy), ako bodka za vydareným dňom. Choču zdar!
 |
| Tuslík, náš staronový kamarát :) |
 |
| bodliakyyy (Crsium eriophorum) - Pichliače bielohlavé |
 |
| Power of nature! |
 |
| hrad Likava |
