Kvačianska & Prosiecka dolina

Štartovací balíček :)

Ranná hmla v Kvačanoch

 

Jánošíkova tvár

Kvačianska dolina

umelecká mapa našej trasy

v Prosieckej doline

 

čakanie na autobus v Prosieku

LM - na stanici v bufete :D

Prechoo Studenými dolinami

Choč

Posledný augustový víkend nám počasie prialo, tak sme sa aj napriek nižšej účasti rozhodli prevetrať hlavy a navštíviť Chočské vrchy. Ráno sa vstávalo ťažko - bola tma, málo hodín, klasickým nadávkam ,,čo za kravinu som to zase vymyslela" som sa nevyhla. No aspoň nebola ráno zima, dokonca bolo prekvapivé teplo a nejak som postrádala aj rannú rosu. Vo vlaku do RK bolo prázdno (aby nie, v sobotu ráno po piatej :D), tak sme si plne užili prázdne staré kupé (ako sa asi cíti batožina na hornej polici) , ešte to s červenými koženkovými sedačkami, čo tu boli snáď odjakživa a jazdila nimi zrejme aj moja babka... V Ružomberku, kým prišiel autobus, sme zas objavili automat, ktorý okrem kávy či čokolády ponúkal aj iné veci, napríklad prázdny pohár, horúcu vodu, polievočku...

ráno o 4:55 na stanici vo Vrútkach

elektrické drôty na stanici - obdivujem niektoré takéto splete

staničný automat v RK

Autobusom sme sa dopravili až do Valaskej Belej, odkiaľ sme sa vydali až na Veľký Choč. Slniečko svietilo, vetrík pofukoval, lúky boli plné zakvitnutých bodliakov. Naša cesta späť viedla cez Likavský hrad, kde sme si spravili menšiu zástavku, poobdivovali architektúru, vyvalili sa na deke na slniečku a bolo nám fajn :)
Z hradu sme zbehli pomerne rýchlo, v Likavke padli za obeť dve pivá (pre chlapov) a dva zmrzlinové poháre (pre ženy), ako bodka za vydareným dňom. Choču zdar!

Tuslík, náš staronový kamarát :)

bodliakyyy (Crsium eriophorum) - Pichliače bielohlavé

Power of nature!

hrad Likava

Nočná hrebeňovka v Malej Fatre

Po troch rokoch plánovania (nebolo vhodné počasie, alebo bol nedostatok bláznov), som konečne zažila turistiku v noci, len za svitu hviezd a mesiaca. Romantický západ slnka kdesi za obzorom o pár minút neskôr vystriedal východ mesiaca na opačnej strane. Viditeľnosť bola dobrá, to svetlo mi pripomínalo nočné scény zo starých westernových filmov - je vidieť všetko a zároveň nič. :) Taktiež bol zaujímavý ohňostroj kúsok za Žilinou - bol úplne malý, nevýrazný, takmer sme si ho ani nevšimli. S postupom noci začalo fúkať, studený vietor bol hodne nepríjemný (na hrebeni nebolo skoro žiadne závetrie) a po jednej hodine ráno, mi už bola zima a oči sa mi zatvárali ako na povel. Východ slnka bol pomerne rýchly, ale vzduch sa zohrial až o hodne neskôr. Od Chaty pod Chlebom sme zišli do Šútova ani neviem ako - a tam sme nastúpili na vlak domov :)

Žilina po západe slnka

Martin v noci z Malého Fatranského Kriváňa

Východ slnka

strom v Šútove na žel. stanici

Veľkou Fatrou 2011

 Dvojdňový prechod Veľkou Fatrou, cez Kráľovu studňu a Ostredok, so západom slnka na Borišove. Na druhý deň, východ slnka na Ploskej a potom hrebeňom až na Lysec. Zišli sme sa celkom zaujímavá partia, išlo sa dobre, aj keď hodne trpeli naše nohy (toľko otlakov za dva dni som ešte nevidela :)), dalo sa to prežiť. Konečné straty na ľuďoch boli okolo 36%. Už sa teším na ďalšiu akciu :D

západ slnka na Borišove :)

pred východom slnka na Ploskej

 

škovránok

najtypickejšia fotka Borišova, spolu s chatou

bodliak na Lysci