Po toľkých rokoch chcenia som vzala veci do svojich rúk a povedala som si, že sa do tej Moskvy skúsim dostať inak ako cez cestovku alebo ako obyčajný turista. Išla som do Inexu, naškriabala motivačný list (ďakujem nemenovaným za pomoc:)) a čakala. ...Nakoniec som sa dočkala a potom to šlo rýchlo - pozývací list, víza, miestenky do vlaku. Žiadne lietadlo, ale priamy spoj, ktorým som túžila ísť už odkedy som v prvom ročníku na vysokej videla vagón Bratislava-(Vrútky)-Moskva, cez Ukrajinu. Cesta ubehla prekvapivo rýchlo a bez problémov, na miesto činu - Botanická záhrada Moskovskej štátnej univerzity (MGU) imeni M.V.Lomonosova - som trafila (sranda, tie maršrutky). Ľudia boli fajn, ako zahraniční, tak aj domáci, 6 hodín vždy ubehlo pomerne rýchlo a aj keď sme vytrhali veľa buriny, kožu z nás nezodrali :) Za 17 dní sme toho
pochodili veľa (ach, otlaky z chodenia som už dávno nemala), no aj tak
som nestihla vidieť a ísť všade, kam som chcela. Moskva je prekvapivo
veľkomesto ako každé iné -odhliadnuc od toho, že je všade veľa miesta,
široké chodníky, cesty a voľné priestranstvá a veľa zelene. Letné
večery, kedy je ešte aj o jedenástej večer svetlá obloha mali
nezabudnuteľné čaro. Keď si ešte na niečo pospomínam, napíšem to k
fotkám, ktoré dám do ďalších príspevkov.
...Pohľady v botanickej záhrade:
